reklama

So ženou o práve, s právničkou o politike, s političkou o rodine

Rozhovor so ženou o práve, s právničkou o politike, s političkou o rodine - Rozhovor s Evou Hlaváčovou.JUDr. Eva Hlaváčová je neuveriteľne silná žena. Skončila Právnickú fakultu UK s červeným diplomom. Venovala sa politike a život si s ňou kruto pohrával. Stala sa z nej obhajkyňa vlastného syna. O jej životnom príbehu sa s ňou porozprával Roman Futo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Obrázok blogu

Skončili ste Právnickú fakultu Univerzity Komenského, čo Vás lákalo na práve ?

Ak sa niektoré gény dedia, tak potom je to pravdepodobne vzťah k právu a k veciam s tým spojeným. Môj starý otec, ktorého som volala Opapa, pracoval na Krajskom súde v Nitre vo veľmi významnej funkcii a keď nás chodil navštevovať, rozprával mi rôzne príbehy, ktoré sa na súde odohrali. Toto boli moje prvé stretnutia s právom. Pamätám sa, keď som mala asi 12 rokov, tak som v knižnici našla starý Občiansky a Trestný zákonník, ktorý som si začala listovať a vypytovať sa na význam niektorých „paragrafov“, ktoré ma zaujali. Okrem toho mám dané, že chcem ľuďom pomáhať. Mimoriadne citlivo vnímam otázku krivdy a vždy sa snažím hľadať aspoň kúsok spravodlivosti alebo práva. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vaša vysnívaná cesta byť právničkou bola tŕnistá. Na Právnickú fakultu Vás nezobrali päťkrát. Neodradilo Vás to ?

Ten piatykrát som bola dotlačená na prijímacie pohovory mojou mamičkou. Keďže odpovede z PF sa 4x opakovali „neprijatá pre nedostatok miesta“, nechcela som opätovne zažívať to nepredstaviteľné sklamanie a chcela som rezignovať. Vtedy ma moja mamka doslova prosila, aby som to skúsila ešte aspoň jeden jediný poslednýkrát. Poslúchla som ju s veľkým sebazaprením a vtedy to vyšlo.  

Ako vnímate roky strávene na škole ?

Podľa mňa obdobie štúdia na VŠ je pre každého jedného študenta tým najkrajším životným obdobím, ktoré je neopakovateľné. U mňa to bolo trochu inak. Ja som musela školu dokončiť diaľkovou formou, pretože po rozvode v II. ročníku som zostala s dvomi maličkými deťmi sama, bez strechy nad hlavou, s obrovskou kopou problémov, ktoré som musela riešiť popri štúdiu. Preto som obom mojim deťom počas ich štúdiách na vysokých školách zdôrazňovala, aby si každý jeden deň maximálne vychutnali, pretože ja som s obrovskou ľútosťou sledovala mojich kolegov, ktorí mali možnosť venovať sa iba štúdiu a žiadnym iným problémom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo by ste odkázali dnešným študentom práva a možno by ste mohli povzbudiť tých, ktorým sa nepodarilo dostať na právo.

Začnem tou druhou časťou Vašej otázky, rozhodne ak je to životný cieľ a túžba mladého človeka robiť právo, tak sa určite nevzdávať, opakovane to skúšať až pokiaľ to nevyjde.Aj keď niekto štúdium práva považuje za ľahké štúdium, rozhodne to tak nie je. Ten, kto chce vykonávať v budúcnosti po absolvovaní školy serióznu právnickú prácu, nemôže preplávať z jedného ročníka do druhého bez nejakých významných výsledkov. Rozhodne im odporúčam venovať sa hlavne odborným predmetom so všetkou zodpovednosťou a už počas štúdia sa venovať tej právnej disciplíne, ktorá ich zaujala a ktorá je ich „srdcovkou“. Stretávam sa s mnohými mladými absolventmi právnickej fakulty a niekedy doslova žasnem, ako sú teoreticky dobre vybavení. Toto je potrebné spojiť aj s praktickými skúsenosťami, ktoré sa dajú „nabrať“ v advokátskej kancelárii, v notárskej kancelárii, na súde, prax v príslušnom odbore je neoceniteľná. Odporúčam študentom venovať časť prázdnin absolvovať takúto prax u právnika, je to veľmi užitočné a pri nástupe do skutočnej vlastnej praxe im to veľmi pomôže. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem toho že ste právnička, venujete sa aj politike. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do nie práve pokojných politických vôd ?

Bolo to v roku 2000, keď som sa rozhodla vstúpiť do politiky. Motivácia bola jednoznačná, chýbala tu politická strana, ktorá by presadzovala záujmy slušných ľudí. V tom období malo veľmi silné politické pozície HZDS a povedala by som, že nemali žiadnu politickú protiváhu, ktorá by tú situáciu na Slovensku nejak stabilizovala, či už politicky alebo spoločensky. Som jednou zo zakladajúcich členiek politickej strany, v ktorej sme určitý čas pôsobili spolu s pani Martinákovou. Moje predstavy o jednej serióznej politickej strane, ktorá reprezentuje záujmy vzdelaných a slušných ľudí, sa nenaplnili, preto som sa rozhodla spolu s ďalšími straníckymi kolegami odísť a venovať sa inému politickému projektu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo ste od vstupu do politiky očakávali ? 

Predovšetkým som chcela prispieť k zmene nielen politickej, ale predovšetkým spoločenskej situácie na Slovensku. Vieme, čo všetko v tomto období prebiehalo u nás. Bolo to obdobie bezuzdných privatizácií, klientelizmu, korupcie a ja neviem čoho ešte všetkého možného. Dúfala som, že vznikom SDKÚ, ktorá ma oslovila svojimi politickými víziami, sa to všetko zmení, nastane tu iné obdobie, aké sme prežívali. V roku 1989 sme boli všetci nadšení veľkými zmenami, ktoré u nás nastali, ale práve obdobie politického a spoločenského vývoja pred vznikom SDKÚ, bolo pre všetkých podľa mňa veľkým sklamaním. 

Boli ste pomerne vysoko postaveným funkcionárom SDKÚ. Prečo ste potom z SDKÚ odišli a stali ste sa zakladajúcou členkou Slobodného Fóra ?

Ako som už spomínala, do SDKÚ som vstupovala z presvedčenia, že sa jedná o krajne demokratický politický subjekt, ktorý je projektom slušných a vzdelaných ľudí. Postupne som však začala precítať z tejto naivity, pretože, ako ste spomenuli, bola som funkcionárom pomerne v zaujímavom vnútropolitickom orgáne, kde sa zhromažďovali najmä tie negatíva politiky, ktorú začalo vedenie SDKÚ presadzovať. Komunikovala som s radovými členmi, pre ktorých si nikto z vedenia nenašiel čas. Moje sklamanie postupne naberalo väčšie rozmery a keď nastala istá situácia, v ktorej som sa ocitla, dozrelo vo mne rozhodnutie, že toto nie je politická strana, ktorá by spĺňala moje predstavy a odišla som z SDKÚ.  

Ako vnímate Slobodné Fórum dnes ?

Slobodné fórum sa začína javiť ako politická strana mladých ambicióznych ľudí, čo ma veľmi teší. Podľa mňa celý ten politický priestor sa má vyčistiť a nahradiť novými tvárami. Politiku by mali robiť ľudia, ktorí nie sú zaťažení minulosťou a ktorí nie sú nijakým spôsobom zaviazaní istým finančným kruhom. Podľa mňa projekt Slobodné fórum má veľkú budúcnosť. Ja ako zakladajúca členka spolu s ostatnými sme na ňom nepracovali iba pre jedno volebné obdobie. Takýto druh politickej strany na Slovensku veľmi chýba. A práve SF má šancu vyplniť priestor politického spektra mladou ambicióznou politickou stranou, ktorá je reprezentantkou záujmov strednej vrstvy. 

Neľutujete odchod z SDKÚ do SF ?

Nikdy som sa ani na sekundu nad týmto mojim krokom nezamýšľala. Patrím k typu ľudí, ktorí sa nerozhodujú v zásadných životných otázkach impulzívne. Každý jeden krok v živote si dôkladne zvážim. Môj odchod z SDKÚ bol nevyhnutným ukončením určitého obdobia, v ktorom som zvažovala svoje pôsobenie v SDKÚ. Ak sa raz rozhodnem pre nejaké riešenie, nikdy sa neobzerám dozadu a neskúmam, či to moje rozhodnutie bolo správne alebo nie. Tomuto zodpovedá aj môj odchod z SDKÚ a vstup do SF. 

Počas volieb do NRSR v roku 2006 boli pomerne silné útoky proti SF. Prečo si myslíte, že to tak bolo ? Vadil možný úspech SF niekomu ?

Okrem toho, že to boli silné útoky proti SF, musím politický boj, ktorý bol nasmerovaný hlavne proti nám, označiť za krajne nekorektný a nepredstaviteľne krutý. SF začalo byť vážnou politickou stranou, s ktorou bolo potrebné počítať. Samozrejme, že to vadilo istým politickým subjektom, ktoré v nás videli svojho politického rivala a protivníka. Využili obrovské finančné prostriedky a svoj veľký vplyv na médiá, aby SF vymazali z politickej mapy sveta. Ja som tento boj už počas kampane označila ako „boj Dávida proti Goliášovi“. Ten maličký Dávidko – SF bojovalo do posledného okamihu, kedy sa uzatvorili volebné miestnosti. Tomu veľkému Goliášovi odolávalo až do konca. Musím povedať, že zámer istým politickým kruhom celkom nevyšiel, práve naopak, to čo zasiali, sa im teraz začína vracať späť. Teraz majú žatvu všetkého zla, ktoré nasmerovali proti nám. Pokiaľ by sa SF stalo parlamentnou stranou, zodpovedne prehlasujeme, že by bolo jazýčkom na váhach pri zostavovaní novej vlády.  Osobne som presvedčená, že všetko by bolo úplne inak. 

Tieto útoky boli smerované aj na Vašu osobu ako ste to vnímali ?

Môžem potvrdiť, že politickí odporcovia SF vynaložili obrovské úsilie na to, aby ma nejakým spôsobom zastavili alebo paralyzovali. Skúšali to cez moju profesiu, cez moje politické aktivity a keď to nijakým spôsobom nevychádzalo, zasiahli ma tam, kde je snáď každý človek najzraniteľnejší, v mojej rodine. Bolo to mimoriadne ťažké obdobie. Nikomu na svete, ani tomu najväčšiemu životnému nepriateľovi neželám prežiť to, čo som prežívala ja. Vždy som sa považovala za pomerne odolného človeka, ktorý dokáže vzdorovať osudu, ale tieto doslova „frontálne“ útoky ma dostali. Každý deň som vstávala s obavami, z ktorej strany príde úder. Bolo to veľmi ťažké.  

Kukláči zatkli Vášho syna, ktorého krivo obvinili dvaja Rómovia z vydierania. Prečo to spravili ?

Veľmi dlho trvalo, kým sa v jednom z týchto Rómov konečne pohlo svedomie a povedal pravdu, že si to všetko vymyslel a chcel sa môjmu synovi pomstiť. Pozadie tejto veci dnes už poznám. S obomi týmito úbožiakmi manipulovali istí ľudia. Ešte aj dnes majú pomerne silný spoločenský vplyv, avšak pravdepodobne nie každý dokáže žiť s bremenom krivého obvinenia, osočenia a pomsty.  

Stali ste sa obhajkyňou vlastného syna, musí to byť ťažké pre matku. Ako ste to vtedy prežívali?

Prakticky takmer dva týždne som nemala absolútne žiadne informácie. Veľmi veľa som rozmýšľala a zvažovala celú situáciu. Napokon všetky tie moje myšlienky sa mi vracali naspäť. Dospela som k rozhodnutiu, že jediná osoba, na ktorú sa môžem spoľahnúť v tomto prípade, som ja sama. Ten, kto nezažil takúto situáciu, nemôže pochopiť moje pocity, ktoré som mala, keď som išla za synom, keď som absolvovala prvé výsluchy. Je to zmes obáv, emócií, určitej forma zaťatosti a vzdoru, ktorý vo Vás vyvoláva tá bezhraničná nespravodlivosť. Dúfam, že už nezažijem ťažšie obdobie vo svojom živote, pretože tu som si „vychutnala“ do poslednej bodky absolútny pocit bezmocnosti. Neustále som ho konfrontovala s mojimi profesionálnymi úspechmi a s tým, ako som iným dokázala pomôcť a ako som bezmocná v tomto prípade. 

Ešte stále sa venujete advokácií aj politike. Máte vôbec čas na svoje koníčky, a ak áno, tak ktoré to sú.

Stále pracujem v advokácii a pravdepodobne by som aj dosť veľmi ťažko vedela s touto profesiou skončiť, pretože sa stala mojim životným poslaním, keďže som ju dostala takpovediac „do vienka“. Naďalej pracujem v politike a mám ambíciu spolu s našim vedením doviesť SF do parlamentu, pretože tam táto politická strana patrí. Mojimi koníčkami sú moja veľká záhrada a knihy. Doslova si kradnem čas, aby som sa mohla aj týmto mojim záľubám venovať, ale vždy si ho nájdem. Okrem mojej profesie a výkonu politických funkcií sa venujem aj pomoci rôznym občianskym združeniam, ako aj konkrétnym ľuďom. Snažím sa im pomôcť riešiť ich problémy alebo uľahčiť im nejakým spôsobom ich neľahký život. 

Aký film ste si naposledy pozrela v kine a ktorá kniha Vás zaujala ?

V kine som nebola už ani nepamätám. Na toto mi proste už ten čas nevychádza, skôr navštívim divadlo a pozriem si niečo pekné a príjemné. Naposledy som čítala knihu, teraz si nespomeniem meno autorky, volala sa „Trinásty príbeh“, teraz mám rozčítanú knihu „Tajomstvo Atlantídy“.  

Varíte rada ? Máte dáke kulinárske špeciality ?

Áno veľmi rada a mám aj veľmi dobrých stravníkov, počnúc mojim manželom, končiac synom. Hovoria, že varím veľmi dobre a zrejme na tom niečo bude, pretože im chutí. Mám také špeciality, ktoré vychádzajú z receptov mojich starých rodičov a rodičov. Sú to také rodinné skvosty, ktoré sa u nás tradujú a odovzdávajú z generácie na generáciu.  

Čo by ste na záver odkázali čitateľom nášho rozhovoru, matkám, ženám.

Chcem im hlavne poďakovať za trpezlivosť s ktorou si, dúfam, tento náš rozhovor prečítali. A čo odkázať ženám a matkám? Predovšetkým, nie som feministkou, sa spoločensky, ale aj politicky angažovať. Spolupracujem s viacerými ženskými združeniami a organizáciami a doslova a žasnem nad tým, ako sú naše ženy mimoriadne múdre, nadané, rozhľadené a šikovné, ale hlavne, ako si dokážu navzájom pomôcť. Vždy budem podporovať ženy a mladých ľudí, ktorí sú cieľavedomí a ambiciózni, vedia, čo chcú v živote dokázať, majú svoj konkrétny životný cieľ a neodradí ich prvý neúspech, s ktorým sa pri plnení svojich životných túžob stretnú.

Roman Futo

Roman Futo

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Idealista :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu